Možno by sa do nadpisu hodilo aj iné, trebárz expresnejšie slovo, teda keď už sa dnes spoločnosť nevie správať, prečo sa neprispôsobiť? Pokúsim sa ale tváriť, že toto nepíšem úplne nasratá a s kľudom Angličana vám vysvetlím, prečo sa pani v supermarkete s vozíkom v ruke postaví do stredu uličky.
Čo na úvod? Nič. Pome rovno na to.
A nie len takí hocijakí, ale takí, ktorí za sebou nechávajú zlomené srdcia, prázdne slová, nenaplnené sľuby - sklamaných a spálených ľudí.
Možno ešte lepšie napísané, tisíc dôvodov, prečo doňho neupadnúť. Za mňa oštara ako svet, pretože akonáhle človek začne žiť stereotypne, zmení sa v znudenú, unavenú a negatívnu kopu, ktorá sa doslovne plazí. Plazí kdesi dokelu.
Človek sa raz pomýli, nechá zapnutý caps lock a všetky nadpisy zrazu vyzerajú ako úvod z výhražného listu. To avšak nevadí, pretože ak sa niekde zmýli nejaká lekárka, ktorá ti namiesto chorého oka vyoperuje to zdravé, nuž, následky sú isto horšie. A čo ak sa zmýlim v tom, čo ma skutočne v živote napĺňa a na tento omyl prídem na stareckej stoličke?...
Pomohlo by, keby sme si dokázali rozumieť aj bez slov. Keby si ty vedela čítať moje myšlienky, ja zasa tie tvoje. Netuším, čo by si mi takto povedala ty, no takmer s istotou viem, čo by som ti povedala ja. Nikam neodchádzam.
Ľudovo povedané, keď to nie je TO pravé orechové. Alebo keď splnený sen neurazí ani nenadchne?
Už sú to neuveriteľné dva roky, od kedy nám pani Koronová vzala večierky, kiná, oslavy, slávnosti, možnosti lepšej práce, prácu, vyhliadky za hranicami Slovenska, vzdelanie a peniaze. Nebojácnosť, pokoj, čistú hlavu, malé i veľké radosti, kvázi slobodu, zostatkový pozitívny názor na riadenie nášho štátu a zdravý rozum.
Existovať v živote niekoho iného a stáť na mieste, z ktorého veľmi ľahko a opodstatnene ovplyvňujeme to, ako budú vyzerať jeho ďalšie dni, nie je tak úplne jednoduché. Jednoduché pre nás, pre partnera a občas aj pre ľudí v našom okolí. Že je to ozaj tak, zisťujeme mnoho ráz až vtedy, keď vyššie spomínaná existencia začne byť ťažká, miestami...
To nám boli všetci čerti dlžní, aby sme sa my, ľudia, večne za čím si nenaháňali. Jasné, byť akčnejší a viac sa snažiť je v úplnom poriadku, ale naháňať sa za niečím denno-denne bláznivo a bez výdychu je úplná absurdita. Rozdiel neexistuje ani medzi tým, či sa naháňame kvôli sebe a seba, alebo kvôli iným a iných.
