Čo na úvod? Nič. Pome rovno na to.
Drahý čitateľ,
nenechaj sa oklamať. Nie som nikto, od koho by si si mal brať príklad, takisto nie som niekto, kto ťa kdesi usmerní. Táto stránka nedisponuje nijakými stopercentnými overenými faktami, historickými múdrosťami či intragalaktickými prínosmi. Veľmi ľúbim slovenčinu, no môže stať, že niekde objavíš gramatického zločinca, ktorý ťa poriadne znechutí. Niektoré závery budeš predvídať, iné nepochopíš. A mne? Mne to bude úplne jedno.
Vítam ťa a chcem ti predstaviť svet, ktorý je všade okolo teba. Bežné problémy, nad ktorými sa isto hocikedy zamyslíš, pokiaľ nie, tak si pekný sebec. Tento blog ti ich bude vždy pripomínať, ale nie preto, aby si sa kvôli nim trápil, aj keď...
Ale preto, aby si nad nimi zbytočne nešalel. Pokiaľ si hoci len raz za deň povieš to fakt?, si tu správne. Čítaj, filozofuj, premýšľaj, oddychuj. Hlavne sa, prosím, nezblázni.
NAJNOVŠIE PRÍSPEVKY
A nie len takí hocijakí, ale takí, ktorí za sebou nechávajú zlomené srdcia, prázdne slová, nenaplnené sľuby - sklamaných a spálených ľudí.
Možno ešte lepšie napísané, tisíc dôvodov, prečo doňho neupadnúť. Za mňa oštara ako svet, pretože akonáhle človek začne žiť stereotypne, zmení sa v znudenú, unavenú a negatívnu kopu, ktorá sa doslovne plazí. Plazí kdesi dokelu.
Človek sa raz pomýli, nechá zapnutý caps lock a všetky nadpisy zrazu vyzerajú ako úvod z výhražného listu. To avšak nevadí, pretože ak sa niekde zmýli nejaká lekárka, ktorá ti namiesto chorého oka vyoperuje to zdravé, nuž, následky sú isto horšie. A čo ak sa zmýlim v tom, čo ma skutočne v živote napĺňa a na tento omyl prídem na stareckej stoličke?...
Pomohlo by, keby sme si dokázali rozumieť aj bez slov. Keby si ty vedela čítať moje myšlienky, ja zasa tie tvoje. Netuším, čo by si mi takto povedala ty, no takmer s istotou viem, čo by som ti povedala ja. Nikam neodchádzam.