AKO SA NEZBLÁZNIŠ, KEĎ SOM UŽ VEĽKÁ, MAMI? 

Pomohlo by, keby sme si dokázali rozumieť aj bez slov. Keby si ty vedela čítať moje myšlienky, ja zasa tie tvoje. Netuším, čo by si mi takto povedala ty, no takmer s istotou viem, čo by som ti povedala ja. Nikam neodchádzam. 

kt. dosiahol dospelosť, dospelý 

Každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie, na tom sa isto zhodneme. Niekedy ale to najlepšie vidím inak ja, inak ty. Pre teba to znamená, že svoje deti musíš udržať v komforte a úplnej pohode. Musíš im dať to, čo chýbalo tebe. Musia byť chránené, bez toho, aby sa ich čo najmenej dotkla zloba skutočného sveta. Dospievanie by malo ísť ľahko, bez zlomenín, bolesti, sĺz a ubližovania. Chceš, aby sme sa jednoducho skĺzli na to najlepšie miesto. Úplne perfektné by pre nás bolo vyhnúť sa všetkým chybám, ktoré môžeme spraviť, prinajlepšom teda aspoň tým, ktoré si spravila ty.  Avšak teraz, keď sme už obe veľké, dobre vieme, že táto cesta nikam nevedie. Tiež viem, že v kútiku duše mi dáš za pravdu, že práve pár tých zlomenín a sĺz je všetko, čo každé dieťa potrebuje. Iba takto budeme vedieť bojovať nielen so svetom, ale aj sami so sebou. 

Povedz, ako inak sa naučím, že ak ten prach neutriem, sám nezmizne? Že ak v noci zaspím pri zapnutej telke, zapnutá bude aj ráno a ja sa nezobudím vo svojej posteli? Ak by si mi nedovolila priateliť sa s tými, o ktorých si tušila, že zneužijú to dobré, akoby som prišla na to, že existujú aj takýto ľudia? Aj keď si ma varovala, sama som musela zistiť, že pozornosť chlapcov automaticky neznamená city. A že zlomené srdce nie je koniec sveta. Ani odreté koleno. 

Nezistila by som, že veľa vecí závisí odo mňa a na mne. Že sa musím spoliehať na seba a na to, ako si ma veci naučila robiť ty. Že musím byť pozorná a všímať si, koho si držím v úzkom kruhu. Komu poviem ako sa cítim a od koho si nechám poradiť. Že toho až tak veľa nepotrebujem a ak by aj áno, väčšinu z toho si dokážem zabezpečiť sama. Že pri sebe môžem mať toho najlepšieho manžela na svete, no na konci dňa mi nemusí rozumieť a ja z toho nemusím byť smutná. Že žena má v živote zvládať o desať funkcií viac ako muž a sem-tam aj polovicu z tých jeho. A že ak si to všetko zvládla ty, s istotou to zvládnem aj ja. 

Všetky tieto veci ale chceli svoj čas a teraz, keď som dorástla do tvojich topánok aj šiat, začínam veľkej polke z nich rozumieť. To, čo som sprvu kritizovala, vnímam inak a uvedomujem si, že sa chcene či nechcene začínam podobať na teba. Dospela som, pretože si ma to učila a preto, že si mi to dovolila. A tak, ako si ma v môj prvý školský deň pustila za ruku a nechala vkročiť do triedy úplne samú, potrebujem, aby si to takto urobila aj teraz. 

Stačí, ak ma pustíš. 

Musím sa rozhodnúť sto ráz zle a sto ráz dobre. Musím sa ďalej učiť a spoznávať tento dospelácky svet, ktorého som súčasťou. Potrebujem využiť všetko, čo si ma naučila. Niečo si privlastním, niečo si pozmením a niečo požičiam inam. 

Ty ale môžeš kľudne spávať, pretože kamkoľvek pôjdem, akokoľvek ďaleko budem a nech budem robiť čokoľvek, všade so sebou budem nosiť kúsok teba. V každej rade, ktorú si mi dala, v každom láskavom slove, ktoré si pre mňa našla a v každom vrúcnom objatí, ktorých bolo neúrekom. 

A neboj sa, mami. Naozaj nikam neodchádzam.