AKO SA NEZBLÁZNIŤ, KEĎ SI DOBRÁK OD KOSTI

20.05.2021

Ten je hodnej, až je blbej. A blbej, že je hodnej? Ktohovie, akú náturu by sme dnes mali mať, keď sme navádzaní byť vždy milí a láskaví, a potom vidíme, ako si to tí najmilší a najláskavejší ľudia odnesú najviac. A potom sú tu ešte takí, ktorí sú milí, aj láskaví, ešte si to aj odnesú a ešte sa zato aj ospravedlnia. Gah.

človek dobromyseľnej, dobrosrdečnej povahy, veľmi dobrosrdečný človek, žičlivý človek

Nechápte ma zle - tento svet dobrých ľudí potrebuje ako mak. Ale dobrých v situáciách, ktoré si to vyžadujú, ktoré posunú osoh každým smerom. Dobrých tak, že ti podržia dvere, usmejú sa na teba, povedia ti, že máš na zuboch rúž, pustia ťa pred seba, keď v rade pri pokladni čakáš s jedným keksíkom a pani pred tebou vykúpila štvrť Kauflandu, dobrých vtedy, keď sa na zemi váľa človek a potrebuje pomoc, dobrých v slovách, v prejavovaní názoru, v komentovaní druhých. Prosto ľudských, povedzme si, vlastnosť, s ktorou sa každý z nás narodil a nie je potrebné, aby nás ju niekto učil. Taký základ, hovorím tomu ja.

Internety sa búria, že byť dobrý, je dobre. Áno, to je. Ale na takej úrovni, kde to človeku nezoberie vlastnú relevanciu, kde to človek nerobí na úkor toho, že sa vzdá vlastných hodnôt, záujmov a postojov, iba preto, aby bol dobrý k niekomu inému. A že je to často raz niekto, kto si to ale že vôbec nezaslúži, o tom snáď ani nemusíme diskutovať. Hádam každý z nás pozná aspoň jednu takúto osobu, ktorá do úzadia zatláča seba a naopak, vpred tlačí iných. Stíchne, prikývne, usmeje sa, odsúhlasí, však aby bolo dobre. Však to nechajme tak. Však to iba tak vyzerá. Však, však, však. Pre pokoj vzťahov, pre pokoj v rodine, pre pokoj partie, pre pokoj v práci, pre pokoj v Rusku, Taliansku a Holandsku, pre svetový mier. Dobrácka duša takejto osobe nedovolí, aby veci urobila inak, aby niečo povedala inak, aby sa rozhodla inak. Jednoducho tam bude stáť, ako taký chmuľo, a pardon, lebo to tak isto je!

Poďme sa navzájom viesť správnym smerom, ukazovať si veci také, aké sú a nenormalizujme veci iba preto, lebo sú takto krajšie. Ľudia sú krajší, keď sú dobrí, no keď sú priam sprostí, to už atraktívne nie je. A preto, ak sa naučíš poveď nie, ak sa naučíš, že možno si ľudia tretie šance nezaslúžia, ak pochopíš, že ťa neudrel preto, lebo bol opitý, že keď si na teba niekto spomenie iba vtedy, ak niečo potrebuje, nejde o udržiavanie kontaktu alebo že to prianie na narodeniny nebolo pre veľa práce, ale veľa nezáujmu. Existuje milión príkladov na situácie, kde si prosto nemal byť dobrý, no aj tak si ním bol. Nechal si sa využiť a dal si sa na posledné miesto, lebo? Prečo? Lebo si dobrý? Dobrý prečo? Má fráza som dobrý ospravedlňovať, že som zbabelec?

Ak sa obzrieš spätne, snáď nájdeš chvíle, kde tvoje ticho bolo víťazstvom niekoho iného. Kde tvoja dobrota niečo dala, no dala to iným, tebe vzala. Nejde o žiadne preháňanie, pretože denne pozorujem ľudí, ktorí, publicisticky povedané, sklopia uši a nechajú všetko tak. Veď to ona je taká dobráčka od kostí, on by ti dal aj z toho posledného! Fajn a čo ak to posledné, je ozaj jeho posledné, ale my sa budeme tváriť, že je to správne, lebo ide o prejav dobroty?

Všetko má svoje hranice, dokonca aj dobrota. Nie nadarmo sa vraví, že keď niekomu podáš prst, chce celú tvoju ruku. Cudzie nie je ani to, že keď sa správaš milo a zrazu sa rozhodneš, že si to už viac niekto nezaslúži, si označovaný za zlého. Tak potom buď zlý, kľudne buď zlý, ak to bude znamenať, že nedovolíš, aby ťa viac niekto zneužíval. Buď zlý, ak sa máš rád a vieš, že občas uprednostniť svoje pocity a túžby je úplne normálne. Buď zlý, ak si niekto neváži, že si dobrý človek a si ochotný pomáhať, no on to zoberie z opačného konca a tvoju láskavosť si necháva po ruke. Buď zlý, ak niekto nevidí, čo prinášaš k stolu svojím ja to urobím, ja ti pomôžem a chce stále viac. Ak na nich budeš takto zlý, stratíš iba tie veci, ktoré tu už dávno nemali byť, no ak na nich budeš stále takto dobrý, stratíš jedine tak seba.

A povedz mi ty. Čo je horšie?