AKO SA NEZBLÁZNIŤ, KEĎ SI ŽENA

Čo na úvod? Nič. Pome rovno na to. 

dospelá osoba ženského pohlavia

Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra  SAV definuje v druhom bode ženu ako manželku: mať dobrú, vernú ženu; brať si niekoho za ženu, kdežto slovo muž je definované ako manžel vo svojom štvrtom bode. Nuž, toľko srandy na začiatok, nestačilo nám byť dobrými a vernými manželkami, kto chce kam, pomôžme mu tam, máme čo sme chceli, teraz okrem manželiek musíme byť aj... všetko ostatné. 

Že nie? Keď si žena si všetko alebo nič. Si dcéra, sestra, kamarátka, frajerka, manželka, mama, babka, si kuchárka, upratovačka, cukrárka, doktorka, psychologička, v občasných prípadoch aj murárka, záhradkárka, maliarka, hodinový manžel. Máš riešenie na každý problém, pohotovú odpoveď pri slovných výmenách, držíš si istú úroveň a dávkuješ úsmevy všade, kam prídeš. 

Si štíhla, ale nie príliš. Si krv a mlieko, ale nie príliš. Si inteligentná, ale nie príliš. Si cieľavedomá, ale nie príliš. Si žienka domáca, ale nie príliš. Si odvážna, ale nie príliš. Si vyzývavá, ale nie príliš. Si priateľská, ale nie príliš. Si drzá, ale nie príliš. Si prostoreká, ale nie príliš. Si zádumčivá, ale nie príliš. Si dobrosrdečná, ale nie príliš. Buď sama sebou, ale nie príliš. 

Možno áno, možno som príliš. Rozprávam a premýšľam veľa, chcem všetko a zároveň neviem čo všetko. Svet ma trápi, všetko sa ma dotkne, neustále sa porovnávam a chcem byť najlepšia. Nič mi nestačí, nič mi nie je dobré a častokrát hľadám problémy tam, kde sa riešenia ponúkajú samé. Niekedy som príliš aj sama pre seba a neviem čo s vlastnou hlavou. Je ma veľa a neviem sa stopnúť, zastaviť sa a vydýchnuť si. A prečo vlastne? 

Som príliš, pretože som dcéra. Dcéra, ktorá je kópiou svojej mami, pozoruje, vníma, obdivuje všetko dobré a učí sa na jej chybách. Chcela by som sa spýtať, či je unavená, keď pracuje dvadsaťštyri sedem, či je smutná, keď o niečo musí žiadať štyrikrát. Či je sklamaná, keď na narodeniny nedostane kvety, či je pyšná, keď sa mi niečo podarí. Či je zamilovaná a verí v muža, v  ktorého ja ako dcéra verím. Verím ale vnímam, keď je nepríjemný, keď sa mu nechce, keď je všetko na nej, pretože je mamou aj otcom, keď zabudne a odvrkne, keď neurobí nič na viac.

Som príliš, pretože som sestra. Sestra, ktorej záleží na tom, aby bol jej brat najlepšou verziou samého seba, ale tiež najlepšou verziou muža, ktorý raz bude manželom a otcom. Chcela by som sa spýtať, či ho zabije, ak za sebou odloží oblečenie, utrie prach a vynesie kôš. Chcela by som sa spýtať, či mu budem chýbať, keď viac spoločne nebudeme v detskej izbe rozoberať nedostatky všetkých naokolo a prehliadať tie svoje, chcela by som sa spýtať, či má zo života dospelého človeka taký istý strach ako ja. 

Som príliš, pretože som kamarátka. Kamarátka, ktorá zabudne odpísať, zavolať naspäť, ale je oddaná a pripravená pomôcť. Kamarátka, ktorú trápi kamarátkino trápenie. Chcela by som sa spýtať, koľkokrát sa stihli s frajerom pohádať a čo robiť, keď sa s tým mojim hádam ja, spýtať, či nie je sklamaná, že nám detské sny a túžby nevyšli. Chcela by som sa spýtať, či jej nechýbajú dni, keď sme mohli vypiť litre vína bez bolesti hlavy, ako veľmi panikárila, keď na tvári zbadala svoju prvú vrásku. Chcem sa spýtať, či ak bude manželka a mama, bude aj kamarátka.

Som príliš, pretože som partnerka. Partnerka, ktorá miluje veľa a viac než dosť. Chcela by som sa spýtať, či je šťastný a spokojný, či je to také, akoby chcel. Chcem sa spýtať, či ak sa pozrie o dvadsať rokov dopredu, vidí tam aj mňa. Chcem sa spýtať, či jeho život robím pestrejším, či sa nebojí, že zlyhám ja alebo on, aké dievčenské a chlapčenské mená sa mu páčia. Chcela by som sa spýtať, či vyzerám dobre, či mu chutí, či mu cez deň chýbam. Chcela by som sa spýtať, či ak nejaká iná uvidí v ňom to, čo vidím ja, či to ustojí a ostane. Spýtať sa, či nie som veľa, či nie som málo. 

Som príliš, pretože som teta. Teta, ktorá je ďalej akoby mala byť, teta, ktorá nechybí. Chcela by som sa spýtať, či viem vychovávať ako mama, rozmaznávať ako babka, smiať sa ako kamarátka. Chcela by som sa spýtať, či rozumiem dobre, vnímam správne, či je moje telefónne číslo v obľúbených. Chcela by som sa spýtať, či keď bude veľká, budeme veľké spolu. Navždy. 

Som príliš, pretože budem mama. Mama, jediná osoba, ktorá nahradí všetkých a ktorú nenahradí nik. Chcela by som sa spýtať, či budem dobrá, či svoje deti pochopím a vychovám z nich čestných ľudí. Chcela by som sa spýtať, či budem unavená a vyčerpaná, vystresovaná a nahnevaná. Chcem sa spýtať, či budem plná lásky, dobrých rád a či budú vedieť, že moja teplá náruč nikdy nevychladne. Chcem sa spýtať, či až keď raz budú vyzerať ako ja teraz, budem mať toľko síl, aby som ich dokázala pustiť ďalej. 

Som príliš, pretože budem manželka, babka, krstná mama, svokra, som príliš, pretože musím byť. 

Musím byť všade a musím byť každý, občas som meluzína a občas jarný vánok. Mám obrovskú zodpovednosť a pokus iba jeden. A preto som a budem navždy.

Žena, ktorá je príliš.