AKO SA NEZBLÁZNIŤ, KEĎ ORECHOVNÍK NECHUTÍ AŽ TAK DOBRE

Ľudovo povedané, keď to nie je TO pravé orechové. Alebo keď splnený sen neurazí ani nenadchne? 

nie je to tak dokonalé, nie je to "ono"

Prejdime rovno k veci. Koľkokrát sa vám stalo, že ste po niečom náramne túžili? Mali sen? Naháňali sa za niečím tak veľmi, že nič naokolo neexistovalo? Zrazu, nevedno ako, bum! Spln sa mi senil a? No nič. Žiadne endorfíny. Žiadne nadšenie. Žiaden ohňostroj a víťazná hudba v pozadí. Žiadna zmena. Prosto nič. 

Je to náramne krásny a zaujímavý pocit, mať sny a dokázať bdelo snívať. O drobných veciach, ktoré toho nadšenia neprinášajú až toľko, ale aj o snoch tak veľkých, že sa ich bojíme vysloviť nahlas. Tajné túžby, s ktorými sa ledabolo zveríme sebe, nie to ešte priateľom či známym. Veci tak bujaré a divoké v našich predstavách, že ich naplnenie môžeme zavŕšiť vetou to je ono, teraz sa už môže stať čokoľvek, videl/a som a zažil/a všetko.

V podstate je toto ten lepší prípad, keď nás daný moment skutočne naplní a prinesie so sebou všetko, čo sme chceli. Ten horší prípad je vtedy, keď zamyslení ostaneme stáť a uvedomíme si, že zasa až o toľko nešlo. Tak a je to. To je ono? To je to nové auto? Tá vysnívaná dovolenková destinácia? Ten chlap? Tá žena? Toto má byť ten zaujímavý človek, o ktorom kamaráti neustále básnia? A toto údajne dobrá kniha? Nesmrteľný hit tohto leta? Od malinkých túžob až po veľké sny je toho ozaj veľa, čo si môžeme predstaviť. Človek je individuálny tvor a pre tento raz mi bude úplne stačiť, keď si spomenieš na jednu pre teba špecifickú situáciu, s podobným nešťastným záverom.

Tento predpokladaný nešťastný záver nám rado pripomína okolie. Ľudia, ktorí sa boja snívať svoje vlastné sny, sa budú báť  aj tých našich, a preto je reálne, že si párkrát vypočujeme, že je to úplná somarina. Úplná somarina je počúvať takýchto ľudí, takže prosím, nenechaj si zobrať nadšenie pre niečo, čo ťa poháňa dopredu, nehľadiac na výsledok. Pred výletom do Paríža, ktorý som chcela navštíviť od nosenia mojej prvej lambády, mi jeden z kolegov povedal, že Eiffelová veža nie je až taká vysoká a ani taká honosná ako ju prezentujú. Samozrejme, isté semiačko pochybnosti do mojich myšlienok touto ironickou poznámkou zasial, avšak nadšenie a radosť z toho, že ju konečne uvidím, som si nenechala zobrať. A dobre mi tak, chlapec asi do istoty slovné spojenie nie až tak veľká/ý používa často. 

Malý primitívny príklad, ktorý vás mal ale priviesť k zásadnej otázke. Fajn, čo ale, ak ten neveriaci Tomáš mal pravdu?

Nuž nič, život ide ďalej, priateľu! Krása snov a túžob spočíva v tom, že je neobmedzená. Vždy, keď si splníme jeden, môžeme si nájsť ďalší. A keď si splníme aj ten, ideme zasa ďalej. Takto vieme ísť donekonečna, pretože o tom všetky tie sny sú. O plnení, nachádzaní pravdy o tom, akú veľkú váhu im budeme skutočne prikladať. Posunulo nás to? Zastali sme? V poriadku, aspoň vieme na čom sme a z akého dôvodu. Len si predstav, že sa na staré kolená obzrieš späť, s tisíckami túžob bez toho, aby si vedel/a, či sa ich oplatilo chcieť. Je to podobné ako s ľuďmi, ktorí sa ti páčili. Dnes si na na to spomenieš a nechápeš, kde si mal/a oči. Ber to takto aj s vecami, po ktorých túžiš a ktoré, keď ich dostaneš, ťa sklamú. Ver mi, že sklamanie bude chvíľkové a keď sa neskôr pozrieš naspäť, povieš si kašľať na to.

Je to kolotoč toho, čo životu prináša korenie. Začneme po niečom nekontrolovateľne túžiť tak, že nad tým nevieme prestať myslieť. Cieľ nie je ďaleko, len je potrebné rozhýbať sa. S pohybom prichádza odhodlanie, vášeň, adrenalín. Celý ten proces si užívame tak veľmi, že to napĺňa a ovplyvňuje naše dni. Niekedy si ani neuvedomíme, že často nejde ani tak o ten cieľ, ale o cestu k nemu, ktorá pre nás bola tak vzrušujúca. Zabudneme na to, ako dlho potrvá, kým budeme tam, kde chceme, pretože zamestnávame hlavu tým, kde sme práve teraz. A že to je niekedy dobrá jazda! 

A ak po dobrej jazde príde blbý záver, už je na nás ako sa s tým popasujeme a čo si z toho zoberieme. Za mňa stopercentne stojí zato vyskúšať všetko, za čím nás to ťahá. Užiť si radosti, poučiť sa z problémov. Vedieť redukovať čo je a čo nie je dôležité. Užiť si všetky emócie okolo toho, pretože bez toho sú sny totálnou nudou. Zažiť srandu a poučiť sa. Túžby si máme plniť a to, že to napokon nevyjde neznamená, že sme to nedokázali. Jednoducho nám to nebolo súdené, tak prečo sa trápiť pre niečo, čo nám napokon nepatrí? Skúšaj a hľadaj, čo tvoje vnútro napĺňa pocitom, že stojí zato pustiť sa do niečoho naplno. Už len toto je jeden malý splnený sen - vedieť sa nadchnúť. Len si predstav človeka, ktorého nenapĺňa a neteší nič. Človeka, ktorý nemá sny. Človeka, ktorý sa ich vzdal.

Takýto my nie sme a preto čo urobíme s orechovníkom, ktorý nechutí tak dobre, akoby mal? Presne tak. :-)

A prosím vás, prečo prirovnávame dobré veci k orechu? My nechceme žiadne tvrdé orechy, chceme čokoládu! Chceme, aby to bolo to pravé čokoládové, plnené čokoládou a poliate čokoládou s kúskami strúhanej čokolády. 

Či?