AKO SA NEZBLÁZNIŤ KVÔLI NÁZOROM
Moderná doba, v ktorej sa každý snaží a robí čo sa dá, so sebou priniesla aj velikánov a internety, kde sa radí, komentuje a posudzuje ostošesť. Robí sa to nám a robíme to my. Veď schválne, koľko ráz ti mama povedala, že to nemôžeš, veď čo povedia druhí? A ty sa nehanbíš, chceš, aby nás druhí ohovárali? A schválne, koľko ráz si bol ty ako tvoja mama?
chápanie skutočnosti, mienka, úsudok, presvedčenie
Je pravdou, že to, čo sa deje okolo nás nedokážeme kontrolovať, no to, čo sa deje v nás, kontrolovať vieme. Zároveň vieme kontrolovať to, ako zareagujeme na ľudí, ich názory a poznámky. Ako všeobecne zareagujeme na to, čo si o nás myslí okolie, čo o nás hovorí a ako nás spoločnosť vníma. Koľko pozornosti tomu budeme venovať, na aké pozície sa postavíme a aké východisko si zvolíme, to všetko závisí od nás. Každá minca má ale dve strany, a ani v tomto prípade tomu nie je inak.
Prvá strana nás ukazuje ako tých, ktorí názory rozdávajú. Jasné, predsa demokracia a 21. storočie nám dali právo vyjadriť naše myšlienky aj vtedy, keď to nikoho nezaujíma. Dôležité je uvedomiť si, kedy je a kedy nie je vhodné vyjadriť svoj názor. Rýchlym vývinom doby sme sa bohužiaľ dostali do časov, keď sú ľudia odvážnejší, múdrejší, a o všetkom sa rozpráva viac, než by sa malo. Latku sme si nastavili tak, že si musíme dávať pozor na to, čo povieme, alebo pozor na to, ako to povieme. Rozprávame veľa. Rozprávame hlasno. Rozprávame drísty. Rozprávame veci, ktoré nikoho nezaujímajú, aby sme boli zaujímaví. Rozprávame, lebo nám mobil v ruke a google dávajú pocit, že vieme všetko. Rozprávame, rozdávame názory tam, kde si ich nikto nepýtal, kde si situácia náš komentár nevyžaduje. Je niekoľko dôvodov na to, aby sme trochu stíchli, aj zopár konkrétnych návrhov, napríklad: skúsme menej počúvať playlist na spotify a viac naše okolie.
Druhá strana mince, tá menej lákavá je, keď sa ocitneme na mieste toho, kto tie názory dostáva. Ak ťa prvá strana nepresvedčila, tejto sa to určite podarí. Čokoľvek v živote robíš, za účelom zábavy alebo úspechu, chceš počuť, čo na to povie niekto iný. Preto ideš za človekom, ktorý k tomu má blízko, alebo za človekom, ktorého názor ťa na danú vec zaujíma. Nebudeš si rady pýtať náhodného muža na ulici, pretože ťa nepozná, nevidí do všetkých tých maličkostí, ktoré sa v závere spájajú do veľkého celku, a tak pravdepodobnosť, že ti adekvátne poradí, je nulová. Keď sa na teba z každej strany valí urob to tak, no neviem, či je to šťastný nápad, prečo to neurobíš inak? ja by som to urobil/a tak, veľmi rýchlo pochopíš, ako hrozne hlúpo sa cítiš. Nie kvôli sebe, no kvôli ľuďom, ktorí si dávajú námahu radiť tam, kde si o to nežiadal, a tam, kde to nikto nepotrebuje.
To, čo tým chcem povedať je, že si môžeš vybrať to, ako budeš svoje názory posúvať, a aj to, ako ich budeš prijímať. Častokrát sú nevyžiadané názory jednoduchým hodnotením, na ktoré veľa ráz nemáme právo. Nech sa za nimi skrýva hocičo, majú tendenciu podobať sa na nemilé poukazovanie na to zlé, to zlé potom vzbudzuje strach a ten strach bráni tomu, aby sme robili veci, po ktorých túžime. Že nie? A koľkokrát ti v hlave zaznela otázka: čo na to povedia iní?
No vidíš. Názory, nehľadiac na akýkoľvek milý účel, za ktorým boli stvorené, sa dnes dožili nechcenej podoby. Na vlastnej koži to pocítime vtedy, keď sa okolo nás začnú zbiehať ľudia, ktorí nám "radia" a "chcú dobre", neuvedomujúc si, koľko škody páchajú. A že je tá škoda veľká, pretože pozri sa naspäť, na veci, ktoré si mohol urobiť a neurobil ich, pretože ti v tom bránil strach.
Moja rada, jednoduchá, no efektívna, je: vyser sa na to! Prestaň byť tým, kto sa tvári ako chodiaca encyklopédia a má nutkanie vyjadriť svoje vnútorné pochody pri každej príležitosti. Nebuď ten, kto ľuďom do hláv naháňa pochybnosti rečami, ktoré vo svete ešte neurobili žiadnu osvetu. Naopak, buď ten, kto sa ich nebojí. Kto si ich nevšíma. Kto je voči nim odolný. Len si predstav to kvantum všetkého, čo na teba niekde čaká, ak sa prestaneš trápiť tým, čo ti na to kto povie. Tieto veci v závere nie sú dôležité, dôležitá je iba skvelá chuť toho, že si sa nebál, veril si a povedal si áno, aj keď ti milión ľudí povedalo nie.
Chceš sa naučiť hrať na klavír? Ale čo na to pove... urob to. Chceš ísť v štyridsiatke na vysokú školu? Ale čo na to pove... urob to. Chceš sa naučiť tancovať a spievať? Ale čo na to pove... urob to. Chceš si dať tetovanie? Ale čo na to pove... urob to. Chceš pridať sexi fotku? Ale čo pove... urob to. Chceš rozbehnúť vlastný biznis? Ale čo pove... urob to.
Neplň svoju hlavu myšlienkami, neživ ju názormi iných, pretože sa zblázniš, a pretože ti pomedzi prsty utečú veci, na ktorých skutočne záleží. Raz príde chvíľa, ktorá ti prinesie zaslúžené ovocie, a tiež poznanie toho, že k tvojmu vytúženému cieľu či pokojnému životu ťa napokon nepriviedol žiaden z názorov, ale ten deň, v ktorý si si povedal, že ti na nich viac nebude záležať.