AKO SA NEZBLÁZNIŤ, KEĎ SA Z NÁS STANÚ ZBABELCI 

11.10.2023

A nie len takí hocijakí, ale takí, ktorí za sebou nechávajú zlomené srdcia, prázdne slová, nenaplnené sľuby - sklamaných a spálených ľudí.

bojazlivý človek, bojko, straško, trasorítka, posero, sraľo

Prečo by to takýto sraľo robil? Lebo je to ľahšie. Rýchlejšie. Mnoho ráz aj menej náročnejšie, predsa odchádzame každý deň. Z domu, z práce, od priateľov, od rodiny, od psa, z obchodu, z kaviarne. Prísť a odísť, najľahší úkon na svete? Nie vždy. V tomto prípade svoju rolu hrá dôvod. Nulová komunikácia. Stereotyp. Rozdielne názory. Iné výhľady do budúcnosti. Chýba romantika. Ona je workoholička, on to neberie príliš vážne. Ona chce mačku, on na nich má alergiu. Čo ešte? Nevarí? Chrápe? Pri jedení si prehadzuje jedlo v ústach? Neopýta sa na tvoj deň? Však to poznáte, zoznam mínusov na naše polovičky by sa vyrovnal menšej knihe od Rosamunde Pilcherovej. Ale aby sa tu na nikoho neukazovalo prstom iba tak, je potrebné uvedomiť si, že takúto menšiu knihu máme všetci. Teda pardon, nie všetci, ja mám napríklad len takú chutnú kapitolu z knihy od Jo Nesba, kde sa konečne čitateľ dozvie, kto je vrahom. Vy, ostatní, máte škaredé tučné encyklopédie. A pokiaľ si váš partner tých štyristo strán prečíta a neodíde, patríte k tým najšťastnejším ľuďom na svete. 

Bárskto by povedal: ,,No, to taká doba prišla!" Prišla aj neprišla. Z jednej strany to pravda nie je, pretože aj v dobách minulých ľudia odchádzali. Možno nie tak úplne, papier s prísahou im samozrejme ostal, avšak psychicky a fyzicky tomu už tak nebolo. Hanča, ktorá bývala o pár domov nižšie, rada nosila sukne a pre Ferka, Jožka či Miška to nebola žiadna výzva. Nebol problém ani to, že Hanča mala v sukni zamotané zo tri deti, vedľa sa kdesi túlal jej muž. Oni to nepovedia a ona? Kam by išla s malými deťmi v dobe, kde dievčatá boli súce na vydaj len do symbolických dvadsiatich rokov?  Teda áno, niekto sa môže biť do hrude, že manželia kedysi častejšie oslavovali zlatú svadbu, je ale diskutabilné, či bola naozaj až taká zlatá.

A kde pravda je? Teda, tých Haničiek je dnes viac, sú dostupnejšie (pozn. autorky, dostupné = ľahko ich nájdeš, nie povoľnejšie) všetko sa dá veľmi rýchlo zbúchať aj online, predstavte si. Samozrejme aj Ferkov, Jožkov a Miškov je neúrekom, jednoducho povedané - pokušenia je viac a je všade. A prečo by sa taká Hanička mala trápiť s nejakým Miškom, keď na facebooku, whatsappe a viberi má takých štyroch? Čo nemá jeden, má druhý, čo nemá druhý, má tretí a takto môžeme pokračovať donekonečna. A prečo by si taký Ferko mal odtrhnúť pokušenie od úst a myslieť na nejakú Haňu, keď niekde pri bare po ňom žmurkajú ďalšie dve? Dnes nám doba dovoľuje chovať sa nerozvážne a podvoľovať sa, pretože zakázané ovocie nikdy nechutilo lepšie. 

Alebo sa na to môžeme pozrieť aj inak. Každý z nás má doma kvet, o ktorý sa so záľubou stará. Tí, ktorí doma kvety majú bez toho, aby sa im akokoľvek venovali a tie chúďatá prosto prežívajú netušiac ako, predstavte si niečo iné, trebás tamagoči. Každá kvetinka je iná, vyžaduje si svojskú starostlivosť, potrebuje rôzne veci. My sa o ňu staráme, polievame, slnečné lúče ju občas poláskajú teplom po zelených listoch. Kvetu sa darí, kvet rastie. A teraz, bum, kvetináč drasticky znesieme do pivnice, zatvoríme za ním dvere a necháme ho zoschnúť v tmavej miestnosti bez slnka a vody. Už ho nepotrebujeme, našli sme krajší, ktorý si nevyžaduje toľko starostlivosti. Každý isto viete, kam smerujem - rastlina prosto zvädne a áno, aj tie patriace tým lajdákom, ktoré prežívajú akoby zázrakom, aj tie raz umrú.  A taký vzťah, to je presne tá istá polievaná, ba aj nepolievaná kvetina.

Ktorý zbabelec by sa takto zachoval ku nevinnému kvetu? A prečo vôbec? Predsa, ak sa oňho neplánuje starať, venovať mu svoj čas a pozornosť, načo by si ho vôbec kupoval? Ak si rozhodnutý, že svoj kvet raz zanesieš do pivnice, vykašli sa na to. Chabým dôvodom na to, aby si ho nechal tak, nie je ani to, že mu zožltli listy. Možno je na mieste zamyslieť sa, prečo sa tak stalo? Patrí chyba kvetináču? Slnku? Alebo patrí chyba tomu, kto sa o kvet nestaral? A prečo sa oň nestaral? Lebo sa to nedá, nezvláda to, je toho veľa? Nie je to také ako na začiatku? Miško má lepšie hnojivo? Haňa lepší kvetináč?

Teda, nech je dôvodom čokoľvek alebo ktokoľvek, buďme ostražití. Vzťahy sa podobajú malej záhrade - ak nemáme v pláne nechať ju rozkvitnúť a zazelenať sa, potom nám ju vôbec netreba. 

Napokon, naše kvety, naša zodpovednosť. Nebuďme zbabelci a starajme sa o nich.

PS: Pozor na burinu!

Natália Havrilová 
Všetky práva vyhradené 2020
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!