AKO SA NEZBLÁZNIŤ S EPINEFRÍNOM

Dušan Hamar, vysokoškolský profesor pôsobiaci na Univerzite Komenského v Bratislave, a niekoľko iných zdrojov udáva, že ide o dôležitý regulačný hormón, ktorý sa vylučuje do krvi z drene nadobličiek v rámci stresovej reakcie. Keď sa naše telo ocitne v strese, v nebezpečenstve, zažíva strach alebo úzkosť, ostáva mu niekoľko sekúnd na to, aby sa rozhodlo pre jednu z možností: útok alebo útek. Vďaka jeho účinkom sa v tele tvorí energia, ktorá dopomáha k tomu, aby sme sa dostali zo šoku pri vážnych zraneniach, hlúpych otázkach partnera alebo nezmyselného mudrovania okolia.  

hormón drene nadobličiek, adrenalín

Bežný človek má adrenalín v tele každý deň. Až príde situácia, ktorá nás vystresuje, zrýchli sa nám činnosť srdca, zvýši tlak, prehĺbi dýchanie a zrážanlivosť krvi je rýchlejšia (pozn. úplne v poriadku to je práve pri poraneniach, kedy sa cievy v tele zúžia, zrážanlivosť sa zrýchli a výsledkom toho je menšie krvácanie). Aj keď by si mnohí mysleli, že stres je nutné považovať za nepriateľa, nie je to číra pravda. Stres sa totižto kamaráti so spomínaným adrenalínom, a ako sa rokmi študovania a skúmania ukázalo, hlavný hormón mozgovej látky je pre nás veľmi prospešný. 

Toľko k mojej seminárnej práci z biológie, teraz o niečo voľnejšie. Keď sa človek príliš veľa stresuje, práve adrenalín v tele spôsobuje, že býva často unavený a môže nezdravo schudnúť. Aj tu teda platí pravidlo, že všetkého veľa škodí, a preto v prvom rade upozorňujem na to, že veci v živote je potrebné robiť s mierou. Do hranice, kedy to nijako závažne neovplyvňuje naše šťastie a psychickú pohodu.

Vetu, ,,Ak je človek v šoku, adrenalín mu pomáha vyrovnať sa s emóciami,", v tomto prípade ale považujem za kľúčovú a podstata sa točí práve okolo nej. Vyššie som spomínala, že nám adrenalín pri závažných zraneniach, popáleninách, či krvavých úrazoch dokáže zachrániť život. Stretávame sa ale aj takými situáciami, ktoré naše telo neprivedú do šoku cez fyzickú bolesť, ale práve psychickú. Buď k sebe teraz úprimný a spomeň si na všetky tie situácie, keď sa ti srdce rozbúchalo z niečoho, čo ťa priviedlo do totálnej ri... hrôzy? Sklamanie, poníženie, zistenie, že ťa partner podvádza, že rodičia dom prepísali na menej zodpovedného súrodenca, že biznis vôbec nevychádza alebo si prišiel na niečo, načo by si najradšej ihneď zabudol? Aj také chvíle zrýchľujú tlkot srdca, vyvolajú stres a spoločne s nimi, keď nie si schopný si niečo podobné všimnúť, sa dostaví aj adrenalín. 

Môžeme sa tváriť, že v takej chvíli bude adrenalín tvoja čarovná superschopnosť. Napokon, považujeme ho aj za neurotransmiter, chemickú látku uvoľňovanú z nervového zakončenia, jednoducho povadené impulz. Ak budeš chcieť, môže tento impulz byť neviditeľným spúšťačom odvahy, správnej dávky hnevu a odhodlania na to, aby si sa v blbých situáciách vedel zdvihnúť, pošúchal si dlane a udrel niečo tak silno, ako to budeš potrebovať. Alebo niekoho. (pozn. hlboko sa ospravedlňujem za navádzanie k násiliu, ale hádam všetci poznáme príslovie, nepri... neudrieš, nevysvetlíš?) 

Keď ťa život skúša, tvoje telo ti posiela dva pocity, stres a adrenalín. To prvé zväčša cítiš tak silno, že na to druhé zabúdaš, čo je úplne pochopiteľné. Dôležité je, aby si sa naučil pripomínať si, že je to vymyslené tak, že až príde problém, skrýva sa v ňom aj riešenie. U teba to je práve adrenalín (ľudovo povedané mať gule), ktorý ťa prebúdza k tomu, aby si zvládol aj to najhoršie. 

Predstav si akúkoľvek situáciu, kedy si bol vystresovaný do špiku kostí, hľadelo na teba niekoľko párov očí a ty si nebol schopný prebrať kontrolu nad vlastným telom. Je to normálne, ľudia majú tendenciu cítiť sprvu tie horšie emócie, za nimi však prichádza niečo silnejšie. Niečo, čo ti rozvíri krv v žilách, premení strach v hnev a dá ti signál k tomu, aby si sa postavil a prebral kontrolu nad roztrasenými kolenami. Našepká ti, aby si neistotu premenil v bojovnosť a donútil samého seba nadýchnuť sa z plných pľúc. Všetko je to o zmesi pocitov, z ktorej sa ti rozkrúti hlava, no ty ten kolotoč dokážeš stopnúť a postaviť sa pevne na nohy. 

Prečo myslíš, že sú tam vonku ľudia, ktorí sa odhodlali skočiť z lietadla? Letieť balónom? Strieľať po sebe farebnými a extrémne bolestivými guličkami? Jasné, že majú narobené v gatiach, no adrenalín, ktorý ich tam poháňa, so sebou prináša šialenú emóciu, ktorú keď pocítiš raz, viac nebudeš vedieť prestať cítiť. Ide o pocit, o to, že žiješ. To naburcovanie tvojho tela, ten nával emócií, to odhodlanie, šialenstvo a strach zároveň, to všetko im pripomína, že žijú. Ty nemusíš skákať odnikiaľ, tebe sa do žíl môže nahnať adrenalín z hocičoho - keď pred sebou zbadáš dobre stavaného nemeckého ovčiaka, keď s fľašou vodky utekáš z miestneho parku pred chlapcami z polície, alebo keď ťa šéf v práci prichytí fajčiť mimo prestávku. Pokojne to môže byť aj niečo príjemnejšie, dôležité je, že nezabudneš cítiť to, že žiješ, dýchaš, a že všetko na svete dokážeš zvládnuť, keď dovolíš tvojmu telu cítiť adrenalín plnými dúškami. 

To ma vlastne privádza k milému záveru, ktorý si pamätaj, a možno budeš veľa situácií vnímať inak. Navádzam ťa k tomu, aby si si na chvíľu uletel predtým, než sa silnejší vrátiš späť. Aby si si dovolil tápať predtým, než vyjdeš na breh. Aby si rozumel tomu, že na chvíľu sa stratiť je normálne, pretože len tak sa potom dokážeš opäť nájsť. A že zblázniť sa, úplne, dokonalo, so všetkým, čo k tomu patrí, je potrebné, pretože iba tak prídeš na to, ako sa viac nikdy nezblázniť kvôli veciam, ktoré zato nestoja.