AKO SA NEZBLÁZNIŤ Z ĽUDOŽRÁČOV

Možno by sa do nadpisu hodilo aj iné, trebárz expresnejšie slovo, teda keď už sa dnes spoločnosť nevie správať, prečo sa neprispôsobiť? Pokúsim sa ale tváriť, že toto nepíšem úplne nasratá a s kľudom Angličana vám vysvetlím, prečo sa pani v supermarkete s vozíkom v ruke postaví do stredu uličky.
slovo ľudožráč neexistuje v Slovníku slovenského jazyka
To, že ide vlastne o synonymum slova ľudožrút nie je žiadnou náhodou. Rozdiel je v tom, že ľudožráčovi nejde o gastronomický zážitok ale skôr o ten duchovný, povedala by som. Možno menej hnusným prirovnaním by bol energetický upír, ale pf. Nejdeme šetriť nikoho, pretože oni nešetria nás.
Ako takéhoto človeka spoznáme? Nekompromisne pozerá len pred seba a na seba. Bude hovoriť o tom, aké je všetko zlé, nespravodlivé, aká hrozná je táto doba a tí ľudia v nej, avšak akosi zabúda na to, že to zlé je svojim spôsobom aj on sám. S úsmevom sa bude zaujímať o všetko, čo ťa trápi, možno ti posunie nejaké plytké rady, o hodinu avšak zabudne na to, že ste viedli nejakú konverzáciu. Podobný rozhovor začne o dvere ďalej, ale o tebe. Potom sa ti s úsmevom pozdraví a tvári sa, že je to jeho najlepší deň v živote. Ak však bude musieť ráno urobiť náhodou niečo dobré, po prípade sa len cestou do práce ťahal v kolóne, nie je v tvojich schopnostiach získať si jeho záujem.
Ďalšou významnou črtou ľudožráčov sú sťažnosti. Ale nie také odôvodnené, ale také, kde žobroní po pozornosti a ľútosti. Máš teplotu? On ju určite má o dva celzia vyššiu. Máš na obed tvrdú ryžu? On má to a ešte nedovarené mäso. Včera ti nepozorný vodič skoro spôsobil nehodu? Ten nepozorný vodič bol on. Bolo na dovolenke veľa turistov? Jemu meškalo lietadlo a mal v izbe mravce. Bolí ťa chrbát? Jeho chrbát, kríže a nohy. Je to dieťa a hrá s tebou hru typu Povedz mi, čo je u teba zlé a ja ti ukážem, že ja to mám ešte horšie! Nejestvuje doktor, ktorý by dokázal pomôcť, rada, ktorú by si vzal k srdci. Jeho život je najhorší a neskúšaj ho predbehnúť, lebo šance niet.
Pozor na prejavy dobroty a láskavosti. Akonáhle vycíti, že si submisívna povaha, ktorá má radosť z radosti iných, nie je cesty späť. Urobí si z teba bútľavú vŕbu, studňu, do ktorej bude hádzať všetko - kamene, problémy a zlú náladu. Bude ti neustále na blízku a pritom ako ti začne dýchať na krk, vypočuješ si dlhé a konštruované vety o tom, aké je všetko na tomto svete nespravodlivé. Presvedčí ťa o tom, že všetko čo prežívaš je v porovnaní s jeho životom iba trojkový sitkom, ktorý po prvej sérii zrušili. Neexistujú žiadne hranice.
Ty si ale nejaké urob. Ak takýchto ľudí nevieš dopredu odhadnúť, budeš sa musieť naučiť ako s nimi zaobchádzať. Ono je to vlastne jednoduché, stačí selektovať dôležité a nedôležité. Nacvič si pred zrkadlom decentný úsmev, skús raz prikývnuť na ľavú a raz na pravú stranu. Vymysli si aspoň štyri vety, ktorými budeš diplomaticky zhadzovať zo stola všetko, čo ti povie. Najlepšie jednočlennou vetou typu Rozumiem! Chápem! Neverím!? Nikdy zbytočne nepoužívaj viac slov ako si vyžaduje situácia, neprecvičuj si syntax. Neprejav ani malý náznak toho, že ťa jeho situácia trápi, tobôž sa nesnaž dávať mu rady. Neprovokuj.
Primitívne? Možno. Neúctivé? V žiadnom prípade.
Porozmýšľaj len nad tým, koľko energie musíš denne načerpať na to, aby si dokázal zvládnuť všetko, čo potrebuješ. Koľko úsilia ťa stojí robiť veci s gráciou, užiť si ich a mať z nich určitý pôžitok. Prečo by si si toto dovolil vziať? Akonáhle cítiš, že si od teba niekto len berie a ešte sa popri tom s tebou hrá na Formulu 1, z vysoka sa na to... Je to 50 na 50. Mojich 50 ti dám teraz, pretože ich potrebuješ, ale až ja nebudem vládať, vrátiš mi ich. Nazveme to životnou rovnováhou? Určite.
Ľudožráči sú všade. Máme ich doma, stretneme ich v práci, občas pri bare, inokedy len tak na ulici. Niekedy sa ani nemusíme snažiť ignorovať ich, inokedy s nimi musíme bojovať. Ak s niekým podobným zdieľaš napríklad jednu posteľ, nuž, veľa šťastia, kamoško či kamoška. Nie si hrdina, ale blbec. A takýto návod ti v jednom satirickom článku rozhodne nedokážem dať, pretože toto by chcelo minimálne tri kapitoly v dobrej knihe.
Tú odo mňa ale nečakaj, nerada by som, aby skončila v Marti(h)nusáckej sekcii "Dlhodobo znížené ceny na výber titulov neúspešných autorov".