AKO SA NEZBLÁZNIŤ Z VNÚTORNÉHO BEHU
To nám boli všetci čerti dlžní, aby sme sa my, ľudia, večne za čím si nenaháňali. Jasné, byť akčnejší a viac sa snažiť je v úplnom poriadku, ale naháňať sa za niečím denno-denne bláznivo a bez výdychu je úplná absurdita. Rozdiel neexistuje ani medzi tým, či sa naháňame kvôli sebe a seba, alebo kvôli iným a iných.
rýchly pohyb, práca, fungovanie istého mechanizmu, chod
Veľa z nás, ty, ja, tvoja suseda, frajer, najlepší kamoš, teta či sesternica, všetci sme z časti bežci. Možno v inej sfére a v inom odvetví života, no každý a jeden kdesi, ku komusi alebo za čímsi utekáme. V obchode nervózne postávame za babkou v dôchodkovom veku, ktorá z košíka pomalým tempom vyťahuje sladké napolitánky, očami vraždíme čašníčku, ktorá stále neprichádza s lahodným jedlom (aj keď uznávam, hlad je sviňa!), peníme na predavačku, ktorá v supermarkete venuje viac pozornosti kolegynke za chrbtom, ako tovaru na páse. Prosto bežné situácie, ktoré ako správni Slováci prežívame ozaj intenzívne.
Vždy sa nájde niečo, prečo nemáme čas a málo času, prečo si treba pohnúť, pridať do kroku a nezaostávať. V mladom veku sa naháňame za kamarátmi, neskôr za partnermi, za dobrou prácou, za úspechom, za deťmi, v dôchodku za autobusom, za liekmi, za vnúčatami. Neustále sme podnecovaní k tomu, aby sme boli v porovnaní s časom rýchlejší, v porovnaní s okolím lepší. Dokážeme ale predbehnúť čas? Potrebujeme predbehnúť iných? A za čím sa to teda naháňame?
Nie, nie a kto vie. Nikto z nás sa nenarodil na štartovacej čiare, ktorej cieľom je byť najrýchlejší a najlepší. Nebežíme, nesúťažíme a nepretekáme sa. Ani sami so sebou, ani s inými. Prečo? Nuž, jednoducho, ak by sme svoje fungovanie nastavili na takomto spôsobe života, je veľmi pravdepodobné, žeby sme z neho nemali nič a žeby nás, skôr či neskôr, kdesi nepekne vystrelo. Vyvíjať takýto nátlak na svoje vnútro je šialene nezdravé, vyčerpávajúce a v závere budeme viac unavení ako spokojní. Čím rýchlejšie kráčame, ba až bežíme, tým viac sme sústredení na to, aby sme nezakopli a nezaostávali, než na to, aby sme si všímali to, čo nás cestou míňa. A žiaľ, niekedy sú to veci, ktoré na tej ceste stoja iba raz.
Táto teória je silno závislá aj na samotnej skutočnosti - na behaní. Každý bežec veľmi dobre vie aká je pri tejto aktivite dôležitá pravidelnosť a primeranosť. Pravidelnosť preto, aby človek získal kondíciu, ktorá sa zvyšuje častejším a dlhodobým tréningom, podobne sa striedajú aj dni, keď telo potrebuje oddychovať. Primeranosť preto, že ak je záťaž na telo príliš veľká, môže to priniesť viac škody ako úžitku, teda začínajúci bežec sa prvý deň nebude nútiť k tomu, aby zabehol desať kilometrov, pretože by to jeho telo nemuselo zvládnuť. Všetko si vyžaduje určitú postupnosť, vytrvalosť a odpočinok. Ak by niekto ozajsky behal celý deň, po fyzickej stránke by ho to priviedlo do maximálneho vyčerpania. Ak niekto beží vnútorne, maximálne vyčerpanie postihne tú psychickú stránku.
Buď v pokoji a veľmi dobre si premysli, či ten vnútorný beh stojí zato, za čím sa naháňaš. Ak ide o niečo, načo si o rok nespomenieš, tak prosím ťa zastav a nenechaj sa vysmiať. Ak ide o niečo, na čom o rok záležať bude, uvedom si, že nie je podstatná rýchlosť, ale smer cesty. Do cieľa prídeš o zopár mesiacov neskôr, no spokojný s vedomím, že si plne vnímal to, ako si sa tam dostal. Niekedy ti celý proces, cesta či púť dá oveľa viac, než konečná zastávka.
Prestaň naháňať nezmyselné a nepodstatné a uvedom si, koľko námahy ťa stojí vynakladať takéto úsilie na veci a ľudí, ktorých raz pohltí čas a rokmi vyblednú do nepoznania. Prestaň sa neustále ponáhľať, utekať z dňa na deň a vyčerpávať samého seba sebou samým. Každý z nás by sa mal naučiť, že toto celé nikdy nebolo a nikdy nebude o samozvaných pretekoch. O súťažení. O vyčerpávajúcom bežaní. Nie je to štart a cieľ, práve naopak - život je všetko medzi tým. Ako veľmi si ho budeš vedieť užiť, keď sa budeš neustále za čímsi naháňať?
Naučme sa životom kráčať, nie bežať. Nenaháňajme majetok, nenaháňajme ľudí, nenaháňajme uznanie, nenaháňajme seba. Z kroka na krok, vdychujme, vnímajme a užívajme si všetko, čo sa nám ponúka. Tu a teraz je tempo dôležitejšie ako výkon.