AKO SA NEZBLÁZNIŤ Z POZITÍVNEJ FILOZOFIE

Viac než kedykoľvek predtým sa dnes spoločnosť drží pozitívneho myslenia. Odpoveď na problémy iných viac nie je čo sa deje, ale mysli pozitívne. Aj keď sa pozitivizmus ako filozofický smer vyvíjal dobre, internety a instagramy z neho urobili absolútne východisko pomyselného šťastia. Motivačné stránky z tejto nútenej pozitivity ťažia, ako kľúč od šťastného života považujú dobrodejné myslenie, pretože iba tak bude dobre. Alebo iba žeby nebolo?  

filoz. smer obmedzujúci platnosť ľudského poznania na opis a triedenie pozitívnych faktov ako výsledku bezprostredného pozorovania; 

Faktom je, že nás v živote stretávajú rôzne situácie a ľudia, ku ktorým si volíme svoje vlastné postoje. Je milión faktorov, ktoré ovplyvňujú našu reakciu, aj to, z akého uhla pohľadu sa na vec pozrieme. Všetko to plynie z myšlienok, našich vlastných, ktoré mnoho ráz nedokážeme kontrolovať. Máme ich všetci - ľudia, ktorí všetko prežívajú až príliš, aj ľudia, ktorí sa neberú vážne. Každý z nás premýšľa, ovplyvnený okolím, zamieňa podstatné a menej podstatné - keď je to potrebné, konáme bez premyslenia, keď to potrebné nie je, prikladáme myšlienkam veľkú váhu. 

Svet sa zbláznil a túži len po tých dobrých veciach. Odvoláva sa na myslenie, silno späté s vesmírom. Kladné, vecné, skutočné, veselé obrazy, ktoré sa nenápadne dotýkajú aj takzvaného zákona príťažlivosti, ktorý človeka popisuje ako magnet - to, načo myslíme, si do života priťahujeme. Táto veta sa v minulosti svojej popularite tešila až do takej miery, že vzniklo niekoľko stránok, s nimi články, motivačné obrázky, čo-to sa z toho podarilo vyťažiť aj spisovateľom. Rozprával sa príbeh o žene, ktorú sila myšlienok pohltila natoľko, že do prázdnej skrine začala vešať mužské oblečenie, kúpila si manželskú posteľ a na stôl servírovala o jedlo viac, iba preto, aby si do života pritiahla svoju milovanú polovičku. Spoločnosť, ktorú som v predošlých článkoch kritizovala už niekoľkokrát, opäť pozabudla na dôležitú vec: myšlienky sa preceňujú a byť večne ok nie je ok. 

Vyčleniť zo života jeho negatívnu stránku nie je možné ani zdravé. Je v poriadku chcieť od neho viac, usmievať sa, učiť sa dýchať, myslieť na to dobré. Je v poriadku poplakať si, byť smutný, myslieť si, že život nie je fér a hnevať sa. Čo nie je v poriadku, je chcieť iba jedno z toho, pretože takto to nikdy nefungovalo a nikdy fungovať nebude. Žiadna kniha, žiaden citát, žiaden človek nemá takú moc, aby bezprostredne kontroloval svoj život a niesol ho iba na jednej z vĺn. Ak sa budeme tváriť, že všetko je dobré a mávneme nad tým rukou so slovami mysli dobre, môže sa stať veľa zlého. Začneme v sebe potláčať aj tu druhú, prirodzenú stránku života, nahromadíme ju niekde v úzadí, a až zistíme, že myšlienka na Brada Pitta nám ho do postele nepriniesla, nastane explózia. 

Výbuch, ktorý v nás narobí väčšiu škodu, ako priznanie si toho, že sú veci, pre ktoré sa nám dýcha ťažko. Môžeme stretnúť priateľa, ktorý je nešťastný, pretože je to normálne. Ľudia si môžu uletieť a môžu myslieť negatívne, pretože aj to je normálne. Niektoré problémy nám do života prichádzajú preto, aby sme o nich diskutovali, aby sme hľadali zdroj, z ktorého vychádzajú, nie preto, aby sme sa ich snažili zahnať pozitívnym myslením. Odkedy sme sa začali krivo pozerať na ľudí, ktorí sa sťažujú? Na ľudí, ktorí nevládzu a sú smutní? Na ľudí, ktorí upadajú do depresie? Na ľudí, ktorí v živote tápu? Sme natoľko presvedčení o sile toho dobrého, že zabúdame na to, akú silu má to zlé. A že tá sila je skutočne veľká, pretože dokáže pripraviť človeka o to najcennejšie, čo má - o život. 

Novodobý pozitivizmus je vysoko toxický. Nie je potrebné cítiť sa zle preto, že sme z niečoho unavení. Skrývať veci, ktoré nás trápia pred okolím len preto, že nás niekto odbíja naučenými frázami. Hovoriť iba o tom dobrom, mlčať o tom, ako sa skutočne cítime. Naučme sa to a chápme, ako to skutočne funguje. V živote si berieme veci v opozitných dvojiciach: smútok, aby sme poznali radosť, zlo, aby sme si vážili dobro, sklamanie, aby sme precítili úspech, bolesť, aby sme si vychutnali slasť. Nie sú emócie dobré a zlé, sú iba emócie a my, ľudia, potrebujeme cítiť každú z nich. 

Poďme teda veci uviesť na pravú mieru: 

• Všetko bude dobré. →  Urob všetko preto, aby to bolo dobré, pokiaľ to tak nebude, nič sa nedeje, zvládneš to a ja ti pomôžem. 
• Prestaň byť negatívny/a. → Je nereálne byť stále šťastný, preto sa cíť tak, ako to potrebuješ. 
• Všetko sa pre niečo deje! → Každá situácia, lepšia aj horšia, trvá určitú chvíľu a jej vznik nepotrebuje dôvod. 
• Prestaň sa toľko sťažovať, váž si čo máš. → Vyrozprávaj sa. 
• Jednoducho to nerieš, usmej sa. → Prečo ťa to vlastne trápi?
• Iba pozitívny vibe, je mi ozaj dobre. → Teším sa s tebou, pri tom dobrom dvakrát toľko. 

Nech už je doba akákoľvek, ľudia akýkoľvek, je dôležité uvedomiť si, že nie je vždy všetko zlato čo sa blyští. Nie každá vec, ktorú označíš ako tú dobrú, je pre teba skutočne dobrá. Niekedy si situácia vyžaduje nadávku, zopár sĺz alebo ťažký povzdych. Nebolo to tak, ani nie je, aby sa šťastie človeka odrážalo od počtu pozitívnych myšlienok. Nie je to ani tak, že sa nám deje niečo zlé preto, lebo sme negatívni. Niekedy vesmír jednoducho praje tým, ktorí ubližujú najviac, a naopak, skúša tých najláskavejších a najnesebeckejších ľudí. Je fajn, povedať s istotou a nahlas, že to nie je fér. Je absolútne správne povedať nahlas aj to, prečo niet na svete žiadnej hanby. 

Byť šťastný je v poriadku - byť nešťastný dvakrát toľko.