AKO SA NEZBLÁZNIŤ Z ÚSPECHOV INÝCH

Naháňať šťastie v podobe vlastného úspechu je komplikovaná záležitosť. Každý z nás túži po niečom, čo ho výrazne odlíši od iných, čo mu dodá v spoločnosti naoko väčšiu hodnotu a čo prinúti okolie uznanlivo kývať hlavou. Obzvlášť náročné to býva vtedy, keď sa darí každému, len nám nie. Ako pomýlený obranný reflex sa v nás ozve závisť a neprajnosť,  ktoré i keď sa snažia ublížiť iným, v dôsledku napokon ublížia jedine nám. 

kladný výsledok úsilia, pracovný úspech, dosiahnuť (zaslúžený) úspech

Je v celku normálne, že tak, ako prirodzene disponujeme dobrými vlastnosťami (empatia, ľudskosť, dobrosrdečnosť, inteligencia), máme v sebe aj tie zlé (pýcha, hnev, žiarlivosť, tiež pozdravujem všetkých ľudí, ktorí pri jedle "mľaskajú" a vraj sa "nepočujú"). Takisto sa vraví, že všetko zlé je na niečo dobré, možno aj niečo dobré je na všetko zlé, no pri predstave čírej a bezradnej závisti nedokážem usúdiť, čo viac než zlobu by pre nás mohla robiť. Pramení z pocitu silnej túžby potom, čo nemáme a chceme, z úspechu tých, ktorých nemôžeme vystáť aj stáť alebo z vlastnej nespokojnosti. 

Nesúlad medzi hlavou a životom, ktorý žijeme, nám veľa komplikuje. Buď je to vzhľad, práca, v ktorej sme zaseknutí, finančná situácia, zle vytvorený okruh ľudí, pocit, že nič nevieme, veľa problémov a starostí naraz, či "trable v ráji". Je veľa faktorov, ktoré v nás môžu vyvolávať nespokojnosť a dávať nám pocit, že nerobíme dosť. Niekedy stačí príliš pekná fotografia spolužiačky, príliš dokonalý vzťah kamaráta, príliš luxusná dovolenka blízkeho, príliš rýchly úspech niekoho, komu to nechceme dopriať, a závisť je na svete - neskrývaná, intenzívna, hlučná. 

Poďme si rýchlo ujasniť jednu vec: človek, ktorý je vyrovnaný sám so sebou, v sebe nepotrebuje tvoriť závisť. Nie ten najbohatší, najkrajší, najmúdrejší, najvtipnejší - každý, kto si uvedomuje svoje prednosti rovnako tak, ako aj tie slabé stránky. Ktokoľvek, kto vie, aká je jeho hodnota, že stojí niekde, kde nie chce, no potrebuje. Človek, ktorý je vyrovnaný s tým, ako sa preňho veci majú. Spokojný s tým, že stojí v peknom dome, ktorý síce nie je jeho, no je pripravený zaobstarať si svoj - rovnejší, menší, krajší, so záhradkou či bez, taký, ktorý ho dostatočne uspokojí. Nepotrebuje, aby si ho obdivne prezerali desiatky ľudí, úplne stačí, ak si ho s pýchou obdivne bude prezerať on. Tak nebude dôvod na to, aby si napravo závistlivo prezeral ten krajší, či naľavo urážlivo hodnotil ten menší. Zopakujem: človek, ktorý je vyrovnaný sám so sebou, v sebe nepotrebuje tvoriť závisť.

Ako docieliť takúto spokojnosť? Zameraj sa na to, čo ťa brzdí a čo chceš zmeniť, nehľadiac na to, či ide o totálnu drobnosť alebo veľký životný krok. Poznať veci, ktoré ťa privádzajú do stavu nespokojnosti je kľúčové, pretože až potom s nimi budeš môcť niečo urobiť. Zisti, s čím si nespokojný, priznaj si, že ťa to vôbec dokáže trápiť a potom sa pokús o to, aby si to zmenil, vyrovnal sa s tým alebo sa na to vykašľal. Ľudia by často raz chceli veci urobiť inak, posunúť sa vpred, no sú tak zaneprázdnení sťažovaním sa a závidením si navzájom, že prehliadajú svoje vlastné možnosti. A pritom niekedy stačí iba úsmev, odkráčať preč, prehovoriť, neodpísať, či  viac sa snažiť. 

Možno si niekedy počul frázu v dobrom ti závidím. Existuje ale niečo také ako "dobrá závisť"? Za každým vtipom je vždy troška vážnosti, za každým klamstvom kúsok pravdy a za každým "v dobrom ti závidím" závidím ti. Táto fráza vznikla preto, aby sa závisť dokázala ospravedlniť, a aby sa ľudia, ktorí závidia, necítili zle. Nehovorím primárne o cudzincoch, takýto frazeologizmus slýchame najviac od ľudí, ktorí sú nám blízki. Ich dobrá závisť pramení z niečoho, čo sami nemajú a nie vždy, no mnoho ráz sú pred sebou tak malí, že si to nedovolia priznať. Vtedy buď ty ten, ktorý bude mať uši nastražené a pripomenie im, že tvoje víťazstvo nie je ich brzda. Závisť môže veľmi rýchlo zatemniť kolektívny úspech, dosiahnutí tými, ktorí medzi sebou nesúperia a víťazia spoločne. Ak vieš dopriať iným, chápeš, ako tvrdo na sebe pracujú, vyhrávaš sám so sebou a tiež s nimi. 

Predstav si dvoch ľudí, ktorí stoja na tej istej ceste. Síce obaja hľadia tým istým smerom, každý z nich na konci cesty vidí niečo iné, čo ho zaujíma.  Vyštartujú spolu, ale nakoľko sa ciele líšia, v istých častiach môže byť aj cesta odlišná - dlhšia zákruta, most, viac kameňov, husté blato. Tí dvaja ale vedia, že nehľadiac na odlišnosť prekážok a rozdielne ciele, cestu majú rovnakú - ťažkú, no dovedie ich k víťazstvu. Preto kto dobehne koho je fuk, spoločníci medzi sebou nesúperia: prvý neustále povzbudzuje druhého, ktorý úprimne skáče a tlieska tomu prvému.

Závisť nevychádza z toho, že sa darí iným, ale z toho, že sa nedarí nám. Preto je potrebné prestať porovnávať sa, naučiť sa dopriať a pracovať na veciach, po ktorých túžime. Zamestnaj si hlavu vlastnými cieľmi a nebudeš mať čas riešiť ciele iných. Ak sa im však svoju pozornosť rozhodneš venovať, nauč sa tlieskať úspechom druhých tak, akoby boli tvoje vlastné - to určuje skutočný charakter tvojho víťazstva.